Ako získať jedlo z prírody:

Tu sa dozviete ako prežiť z prírodných zdrojov a čo všetko je možné konzumovať.

Ešte chcem dopredu upozorniť, že loviť zver na našom území môžete iba ak máte príslušné poľovnícke a rybárske povolenie. Inak sa dopúšťate trestného činu pytliactva. Tu popísané informácie ohľadom konzumácie a lovu zvierat slúžia iba pre prípady krajnej núdze!!!

Všetok obsah týchto stránok je určený iba na informatívne a študijné účely!

Pri písaní tohto článku mi pomohla kniha "Mýty a omyly v survivalu aneb Co se v survivalu neučí" od autora Milana Halouzka prevažná väčšina informácii "Čo všetko sa dá loviť a jesť" je prevzatá z tejto knihy niektoré veci som doplnil a pozmenil. Originál si môžete stiahnuť TU. Výborná kniha odporúčam a ďakujem autorovi za zaujímavé informácie.

V prvom rade by sme si mali rozdeliť rok na dve obdobia. Obdobie relatívnej hojnosti od mája do novembra, kedy nám lesy, polia, lúky ponúkajú hojnosť najrôznejších zdrojov potravy. A obdobie od decembra do apríla, ktoré je charakterizované citeľným nedostatkom prírodnej potravy.

V letných a jesenných mesiacoch nájdete v sadoch, na poliach a v lesoch dostatok plodín, ovocia, lesných plodov, húb, rastlinnej potravy, zveri, vtáctva, rýb a hmyzu.

Horšia situácia, čo sa týka prírodných zdrojov potravy, je v zime a na jar. Ak nie je krajina pokrytá snehom, môžete sa pokúsiť zbierať jedlé plody (žalude a bukvice), úprava týchto plodov do poživaťelnej formy je časovo pomerne náročná a navyše si na nich ani moc nepochutíte. Ak sa krajina pokryje snehom, zostávajú šípky a semená zo šišiek.

Keď chceme v zime prežiť musíme loviť. Živočíšna strava je v zime obmedzená na drobné vtáctvo, ktoré u nás zostáva cez zimu a lesnú zver všeobecne. Túto zver a vtáctvo je však potrebné uloviť. Pokiaľ máme zo sebou nejakú strelnú zbraň tak je to super. Ak nemáme musíme si niečo vyrobiť či už oštep, luk, prak, atlatl alebo iný druh zbrane, na ktorú máme potrebné veci na zostrojenie. Pokiaľ máme potrebné náčinie aspoň vlasec a háčik poprípade umelú nástrahu (blinker) môžeme sa pokúsiť loviť ryby. Jedinou výhodou zimného obdobia je, že ak skolíme väčší kus zveri(napr. srnčiu), mráz nám umožní jej uchovanie po dlhšiu dobu.

Čo všetko sa dá loviť a jesť:

Článok o primitívnych zbraniach, s ktorými sa dá loviť nájdete TU.

Vtáci:

Najdostupnejším zdrojom mäsa na našom území, hoci sa vám to možná nezdá, sú vtáci. Treba si dať pozor na mäso vrán, havranov a strák. Títo vtáci sú mrchožrúti preto je možné ich mäso jesť iba dobre varené, minimálne dve hodiny.

Tepelná úprava vtáčieho mäsa je zložitá. Divoko žijúci vtáci majú v tele veľmi málo tuku a preto energetická hodnota ich mäsa nie je zvlášť vysoká. Opýtajte sa mamičky alebo manželky, ako dlho trvá upiecť bažanta alebo kačicu v rúre (a to nehovorím o vrane). Dozviete sa, že aspoň tri až štyri hodiny. Ak ulovíte vtáka a po vzore filmových hrdinov divokého západu sa ho budete snažiť upiecť nad ohňom, skôr ho usušíte a spálite, než upečiete. Navyše sa vám z neho vyškvarí a do ohňa vykvapká aj tá trocha tuku, čo malo to nebohé zviera v tele. Pach páleného tuku a mäsa je potom cítiť na veľkú vzdialenosť. Preto mäso vtákov pripravujte inými, efektívnejšími spôsobmi, napr. dusením a varením. Ja vám odporúčam varenie. Vložte vtáka do vriacej vody a varte a varte a varte. Aj keď bude po uvarení tvrdý ako podošva, máte istotu, že bol dostatočne tepelne spracovaný. Ak bude aj napriek tomu mäso konzistenciou pripomínať podrážku, môžete zjesť aspoň teplý vývar.

Teplokrvné zvieratá:

Neodporúčam loviť a jesť mäso mäsožravých zvierat, ako sú líšky, jazveci, lasice a kuny. Môžu byť nakazení vírusom besnoty, prípadne môže byť ich mäso napadnuté larvami svalovca. Navyše ich mäso nie je chuťovo zvlášť zaujímavé. Ak nebudete mať inú možnosť, odporúčam ich mäso pred dôkladným tepelným spracovaním zabaliť do papiera alebo látky a na 24 hodín zakopať do zeme, aby sa aspoň čiastočne zbavilo nepríjemného (zdochlinového) pachu a stalo sa jedlejším. Neodporúčam loviť a jesť mäso všežravých zvierat, ako sú diviaky, ježkovia atď. Tieto zvieratá môžu byť napadnuté najrôznejšími parazitmi, ktorými sa môže nakaziť aj človek. Mäsožravci a všežravci, hoci sa vám to nezdá, radi hodujú na mršinách. Ich mäso môže byť napadnuté trichinami, čo sú larvy črevného háďatka Trichinella vyvolávajúce ochorenie trichinelóza (jedná sa o parazita ľudovo známeho ako svalovec).

Ak sa odhodláte zjesť ježka, ktorý sa vám v noci snažil vlámať do stanu, odporúčam ho upravovať iba jedinou metódou - dôkladným varením. Všetky mäsožravce a všežravce jedzte len varené a to najmenej hodinu. Ja na základe týchto skúseností odporúčam loviť a konzumovať iba bylinožravé zvieratá ako veveričky, zajace, srnčiu zver a vysokú zver. Mäso bylinožravcov vám už umožní iné formy tepelného spracovania, než je obvyklé varenie. Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob spracovania mäsa je v tomto prípade pečenie. Ako na to? Mäso nakrájame na plátky s hrúbkou 5-8mm, osoľte, starostlivo naklepte a na panvici alebo vložené medzi dva ploché, rozpálené kamene dobre prepečte.

Studenokrvné zvieratá:

Hady, žaby, ryby, raky, slimáky a pod. Všetky studenokrvné živočíchy žijúce na našom území môžete bez obáv jesť. Dokonca aj mäso ropúch je jedlé (myslím tým zadné nohy), nie však koža. Kožný sekrét ropuchy obsahuje halucinogénne deriváty pyrokatechinu a indolalkylaminu (bufoteniny). Takže, predtým ako si dáte stehienko z ropuchy i s pekne prepečenou kožičkou, priviažte sa pevne k stromu, pretože nielen Red-Bull vám dá krídla. Studenokrvné živočíchy, sú však na rozdiel od teplokrvných, dostupné len v jarných, letných a jesenných mesiacoch. V zime sú zalezené v dierach a spokojne spia. Studenokrvné živočichy môžete zbierať alebo loviť bez akéhokoľvek špeciálneho vybavenia.

Hady:

Hady chytíte do ruky. Vretenice (dĺžka sa pohybuje medzi 40 - 80 cm) sú menšie ale oveľa chutnejšie než užovky (dĺžka medzi 50 - 150 cm). Užovky, ktoré sa živia rybami a žabami sú aj rybami cítiť. Doslova nechutný (horkastá chuť, pravdepodobne od konzumovaného hmyzu) je Slepúch (dĺžka do 30 cm). Ulovenému hadovi odrežte hlavu,prerežte brucho a vyvrhnite. Nakoniec ho stiahnite z kože smerom od krku k chvostu. Had je najlepší pečený na palici nad žeravými uhlíkmi, alebo zmotaný na panvici.Pri manipulácii s vretenicou treba byť opatrný a dať si pozor aby Vás neuštipla. Vretenica ma prudký jed ale len v malej zásobe. Zdravý človek by mal pohryznutie vretenicou prežiť aj bez lekárskej pomoci.

Žaby:

Žaby možno tiež bez problémov chytať do ruky. Najchutnejší sú skokani. Zo žiab sa jedia iba zadné nohy a spodná časť chrbta. Žabie stehienka môžete jesť pečené alebo varené (vynikajúce sú obaľované v troj obale ako viedenský rezeň).

Ryby:

Ryby možno rovnako ako hady a žaby chytať rukami hlavne pstruhy pod koreňmi a kameňmi, ale jednoduchší a bežnejší spôsob je lov na návnadu. Nebudem tu však preberať problematiku rybárčenia, ktorá je všetkým dôverne známa. Ryby má zmysel chytať na návnadu v čase, keď zháňajú potravu, čo je od svitania do cca. 10 hodín a po súmraku.

Raky:

Raky sa chytajú do ruky alebo do siete. Na dne potoka roztiahnite sieť a do jej stredu položte smradľavé slepačie vnútornosti. Počkajte pol hodiny a sieť rýchlo vytiahnite. Ale úprimne, raky sú v našej krajine takmer vyhubené a je len veľmi málo potokov, kde ešte žijú. Ak ich nenachytáte aspoň kôš, moc sa nenajete. Raci sa pripravujú tak, že ich celých hodíte do slanej, vriacej vody a varíte tak dlho, až dostanú farbu pálenej tehly. Z varených rakov sa je len mäso z klepiet a dva malé valčeky svalov z chvosta. Z jedného raka získate asi polievkovú lyžicu chuťovo vynikajúceho mäsa.

Slimáky:

O zbieraní slimákov asi nemožno viesť zložité intelektuálne debaty, aj veľmi "rýchleho slimáka" dokáže chytiť každý. Čo sa týka prípravy, za najvhodnejší považujem tento recept. Nazbierané slimáky zalejete vriacou vodou. Po chvíli ich vytiahnite z vody a vytrhnite nohy aj s vnútornosťami z ulít. Nožom strhnite z nohy vnútornosti a sliz. Očistené nohy dajte variť do osolenej vody. Je úplne jedno, ako dlho ich budete variť, rovnako zostanú tuhé a húževnaté.

Hmyz:

Jedlý hmyz: dážďovky, biele larvy hmyzu živiace sa tlejúcim drevom (všetky larvy žijúce v dreve sú jedlé), larvy včiel, ôs, sršňov a čmeliakov, mravce a larvy mravcov a kobylky. Jednoduchá príprava v ešuse ich opražte na ohni môžete k nim pridať nejaké jedlé rastliny alebo huby.

Nezbierajte hmyz, ktorý pojedá odpadky, zdochliny alebo trus - môže prenášať infekcie. Tiež hmyz s jasným sfarbením je väčšinou jedovatý, takže dajte pozor. Taktiež sa vyhnite larvám na spodnej strane listov, môžu vylučovať jedovaté tekutiny.

Huby:

Zbierajte len tie, ktoré dôkladne poznáte. Môžete ich krájať do polievky alebo ich dôkladne uvariť a jesť ich ako hlavné jedlo. Tak isto ich môžete opražiť, pridať k nim vajíčka alebo jedlé rastliny. Pár základných jedlých húb nájdete popísaných TU.

Rastliny a plody:

Od jari do jesene toho v naších lesoch rastie naozaj bohate. Les nám môže poslúžiť ako záhrada kde si môžeme nájsť chutné rastliny a plody, ktoré nás pri ceste posilnia a osviežia.

Z lesných plodov napríklad: Černice, Lesné jahody, Drienky, Trnky, Brusnice či Čučoriedky...

Z rastlín: Čakanka obyčajná, Púpava lekárska, Pálka Širokolistá, Lopúch, Žihľava, Skoroceľ, Planá cibuľa, Cesnak medvedí, Ďatelina, Šťavel atď...

Plody stromov: Bukvice, Žalude, Semená šišiek borovice, Jedlé gaštany, Lieskovce...

Bukvice výborne chutia za surova no pozor nekonzumujte ich veľa! Bukvice sú mierne jedovaté po upražení v ešuse chutia skvele a jedovatosť sa vytráca. Ukážka praženia v ešuse TU.

Žalude sú konzumovateľné až po máčaní vo vode aspoň 1-2dni minimálne 3krát do dňa meniť vodu nakoľko obsahujú kyselinu trieslovú ktorá je škodlivá. Máčaním sa jej zbavíme. Žalude sú vhodné aj na zomletie na múku.

Recept na múku zo žaluďov a bukvíc:

Plody rozlúskame, vyberieme z nich jadra. Tie očistíme od tenkých šupiek, rozrežeme ich na štvrtiny a vložíme do veľkého hrnca s vodou. Dva dni ich máčame a pritom každý deň vodu vymieňame aspoň tri krát. V plodoch je totiž trieslovina a tá dodáva horkú chuť. Máčaním vo vode sa trieslovina vylúhuje. Po dvojdňovom máčaní na plody nalejeme ďalšiu vodu ale teraz už presne odmeranú: na 1diel plodov 2 diely vody. Hrniec s plodmi a vodou dáme variť a necháme tak dlho, až sa začne voda variť. Potom vodu scedíme a plody rozomelieme. Mokré a rozomleté ​​tenko roztiahneme a dáme sušiť na slniečko, poprípade ešte opražíme a chrumkavú hmotu potom pomelieme na jemnú múku. Potom pridáme vodu alebo mlieko a urobíme cesto, z ktorého môžeme piecť placky.

 Zdroj: Mýty a omyly v survivalu aneb Co se v survivalu neučí. Autor Milan Halouzka.