Koniec mája prekvapil:

Padlo pol štvrtej s kolegom máme konečne po práci a dostali sme fajn nápad. Vybehnúť do lesa, pozrieť ako to vyzerá na naších hubárskych miestach. Do lesa prichádzame pár minút po štvrtej hodine. Niektorí by si povedali, že takto neskoro ísť na huby sa neoplatí, ale mne už sa viac krát potvrdilo, že aj za hodinku sa dá nabrať krásny košík. Hlavne musia rásť. 

Vchádzame do lesa a hneď na kraji nachádzam prvý krásny dubáčik. Vyťahujem nožík a už aj vidím druhý, tretí no paráda. Kamarát prichádza ku mne a nachádza ďalší. Takže začali rásť to je super správa.

Túlame sa po naších miestach a flekoch. No čo Vám budem písať bola to nádhera. Našli sme pár okolíc, kde bolo aj 10-15 dubáčikov pri sebe.

Po cca hodinke nás z lesa vyženie búrka. Nevadí, odchádzame s bohatým úlovkom. Večer už aj smažím prvú tohoročnú dubákovú praženicu. Lesu zdar!